Júlová nezamestnanosť stúpla na 4,07 percenta. Za jediným desatinným miestom sa skrýva väčší príbeh: 171 567 ľudí v evidencii, 135 401 voľných miest a krajina, v ktorej sa ponuka s dopytom míňajú o stovky kilometrov.

Slovensko nemá jednu nezamestnanosť. Má najmenej dve. Prvá je v Bratislavskom kraji, kde na jedného disponibilného uchádzača pripadá viac než štvornásobok voľných miest. Druhá je v Prešovskom kraji, kde sa o jedno evidované miesto delí viac ako desať disponibilných uchádzačov. Obe existujú súčasne. Obe sú pravdivé. A práve preto júlové číslo 4,07 percenta samo osebe nevysvetľuje takmer nič.

Nárast, ktorý nie je poplachom. Ale ani detailom.

Hlavný ukazovateľ evidovanej nezamestnanosti PDU dosiahol na konci júla 4,07 percenta. Oproti júnu stúpol o 0,10 percentuálneho bodu a prvýkrát od marca sa vrátil nad hranicu štyroch percent. Počet všetkých evidovaných uchádzačov vzrástol o 3 665 na 171 567; disponibilných uchádzačov v produktívnom veku pribudlo 3 478 a bolo ich 146 346. Samotný júlový pohyb nie je neobvyklý. Nezamestnanosť sa v rovnakom mesiaci zvýšila aj v predchádzajúcich rokoch. V júli 2025 pribudlo medzimesačne 2 940 evidovaných ľudí a PDU stúpol o 0,08 bodu. Tohtoročný nárast je však o niečo výraznejší a prichádza z vyššej medziročnej úrovne. V porovnaní s júlom 2025 je PDU vyššie o 0,21 percentuálneho bodu. V evidencii je o 5 842 ľudí viac, teda približne o 3,5 percenta. Nie je to dramatický zlom, ale už ani šum, ktorý by sa dal odbiť jednou vetou o sezónnosti.

Graf 1: PDU klesalo od januára do mája, v júni sa trend otočil a v júli prekročil štyri percentá. Zdroj: ÚPSVaR.

Jedna krajina, dva trhy práce

PDU v júli vzrástlo vo všetkých ôsmich krajoch. Najnižšie zostalo v Bratislavskom kraji (2,79 percenta), nasledovanom Trnavským (2,93). Na opačnom konci je Prešovský kraj so 6,09 percenta, Banskobystrický s 5,48 a Košický so 4,87 percenta. Rozdiel medzi Bratislavským a Prešovským krajom je viac než dvojnásobný. Ešte silnejšie však kontrast pôsobí, keď k uchádzačom priradíme voľné pracovné miesta. Bratislavský a Trnavský kraj sústreďujú spolu 80 476 evidovaných voľných miest – takmer 60 percent slovenského súčtu. Zároveň v nich žije len 17 percent všetkých disponibilných uchádzačov. Tri kraje s najvyšším PDU – Prešovský, Banskobystrický a Košický – majú opačný profil: sústreďujú 54 percent disponibilných uchádzačov, no iba 9 percent voľných miest.

Graf 2: Evidované voľné miesta sa koncentrujú najmä na západe, disponibilní uchádzači oveľa viac v strede a na východe. Zdroj: ÚPSVaR.

Orientačný pomer stavov ku koncu júla. Nezohľadňuje profesiu, kvalifikáciu ani ďalšie požiadavky pracovného miesta. Tento pomer nemožno čítať ako jednoduchý prísľub, že stačí presunúť človeka z Prešova do Bratislavy. Jedno voľné miesto môže vyžadovať konkrétnu profesiu, zmenu, zdravotnú spôsobilosť alebo mzdu, ktorá nepokryje bývanie a dochádzku. Ukazovateľ však presne odhaľuje, kde sa systém láme: nie v celkovom počte ľudí či pracovných miest, ale v ich geografii a kvalite zhody.

Slovenský trh práce môže byť súčasne napätý aj nevyužitý. Nie je to rozpor. Je to definícia nesúladu.

Ako spojiť ľudí s príležitosťami

Na papieri vyzerá ponuka práce ohromujúco. Úrady evidovali na konci júla 135 401 voľných miest – počet zodpovedajúci približne 92 percentám disponibilných uchádzačov. Lenže národný súčet klame. Pracovné miesto v Senci nevyrieši nezamestnanosť v Rimavskej Sobote, ak chýba dostupné bývanie, doprava, kvalifikácia alebo mzda, ktorá presun dáva ekonomicky zmysel. Symbolom regionálneho rozdielu je práve Rimavská Sobota. Ako jediný okres prekročila v júli PDU desať percent a dosiahla 10,41 percenta. Najnižšiu hodnotu mali Piešťany – 2,17 percenta. Nejde o dve fázy jedného cyklu, ale o odlišné lokálne ekonomiky v rámci jednej krajiny.

Ilustračná redakčná fotografia regionálneho pracovného veľtrhu vytvorená pomocou AI. Nezobrazuje konkrétnych ľudí ani konkrétne podujatie.

Júlový nárast neťahali mladí

Najjednoduchší letný príbeh znie: školy skončili, absolventi prišli na úrady a nezamestnanosť stúpla. Júlové dáta však ukazujú inú skladbu. Počet uchádzačov mladších ako 25 rokov sa oproti júnu znížil o 320. Skupina vo veku 25 až 54 rokov naopak narástla o 3 622 a ľudí vo veku 55 rokov a viac pribudlo 363. Takmer celý čistý medzimesačný prírastok preto pripadá na jadro produktívneho veku, nie na najmladšiu skupinu. To neznamená, že problém mladých zmizol: medziročne ich bolo v evidencii o 1 710 viac. Znamená to však, že júlové zhoršenie nemožno vysvetliť iba absolventmi.

Graf 3: Zmenu medzi júnom a júlom takmer celú vytvorila veková skupina 25 až 54 rokov. Zdroj: ÚPSVaR; výpočet autora.

Dlhodobá nezamestnanosť: číslo, ktoré sa nehýbe s titulkami

V evidencii zostáva 62 076 ľudí bez práce dlhšie ako rok. Tvoria 36,2 percenta všetkých evidovaných uchádzačov. Ich počet medzimesačne stúpol o 242 a medziročne o 599. Podiel sa síce oproti júnu mierne znížil, pretože celková evidencia rástla rýchlejšie, absolútny počet však neklesol. Práve táto skupina rozhoduje o tom, či bude rast nezamestnanosti iba sezónnym výkyvom alebo sa časť ľudí v evidencii usadí natrvalo. Mesačná štatistika neukazuje, ktorá bariéra je pri konkrétnom človeku rozhodujúca. Pri dlhodobej nezamestnanosti sa však zvyčajne prekrývajú zručnosti, zdravie, doprava, starostlivosť o blízkych, exekúcie aj nízka návratnosť práce po zaplatení nákladov na dochádzanie. Preto je nepresné hovoriť o 62-tisícovej rezerve pracovnej sily, ktorú možno jednoduchým administratívnym krokom premeniť na zamestnancov. Je to potenciál – ale potenciál s konkrétnymi prekážkami, nie sklad hotových pracovníkov.

Voľné miesta nezmizli. Medzimesačne sa však stenčili.

Počet evidovaných voľných miest klesol z júnových 152 862 na 135 401, teda o 17 461 miest alebo 11,4 percenta. Na prvý pohľad je to prudký úbytok. V medziročnom porovnaní však zostáva dopyt mimoriadne silný: oproti júlu 2025 je voľných miest o 28 368 viac, čo predstavuje rast o 26,5 percenta. Oba výroky sú teda pravdivé. Júl priniesol výrazné ochladenie oproti rekordne silnému júnu, no zásoba evidovaných miest je stále podstatne vyššia než pred rokom. Navyše 52 284 miest úrady označujú za vhodné pre absolventov, takmer rovnaký počet ako v júni. Ani údaj o voľných miestach netreba zamieňať za úplný obraz dopytu v ekonomike. Ide o administratívnu evidenciu úradov práce: nezachytáva všetky nábory a nehovorí, koľko miest je pre konkrétnych uchádzačov reálne dostupných podľa mzdy, lokality a kvalifikácie. Napriek tomu je jeho regionálne rozloženie varovným signálom, ktorý národný priemer nedokáže prekryť.

Čo nám júl naozaj hovorí

1. Sezónnosť sa vrátila. Júlový rast evidencie je bežný jav, no tento rok je o niečo silnejší a odohráva sa nad minuloročnou úrovňou.
2. Dopyt po práci nezmizol. Medzimesačný pokles voľných miest je výrazný, medziročne ich však zostáva o viac než štvrtinu viac.
3. Národný priemer zakrýva geografiu. Západ má väčšinu voľných miest, stred a východ väčšinu disponibilných uchádzačov. Bez dopravy, bývania a zručností sa tieto dva svety nestretnú.
4. Nárast nie je iba absolventský. V júli ubudlo ľudí do 25 rokov; takmer celý čistý prírastok vznikol vo veku 25 až 54 rokov.
5. Dlhodobý problém pretrváva. Viac ako 62-tisíc ľudí je bez práce vyše roka. Ich zapojenie si vyžaduje individuálnejšie riešenia než samotné zverejnenie pracovnej ponuky.

Politika trhu práce potrebuje presnosť, nie priemer

Ak štát zareaguje na júlové dáta iba celoslovenským programom, minie podstatu problému. Bratislavský kraj nepotrebuje rovnaký zásah ako Prešovský. V prvom je kľúčovou otázkou nedostatok ľudí, dostupné bývanie a schopnosť prilákať pracovníkov. V druhom ide o nedostatok miest v dosahu, kvalitu dopravy, investície a zručnosti zodpovedajúce reálnemu dopytu. Rovnako neexistuje jeden univerzálny uchádzač. Čerstvý absolvent, človek po hromadnom prepúšťaní, rodič po dlhšej prestávke a človek bez práce päť rokov potrebujú odlišnú cestu späť. Čím presnejšie sa politika priblíži regiónu a človeku, tým menší význam bude mať samotná národná miera.

Slovensko nemá nedostatok práce ani nedostatok ľudí. Má nedostatok zhody medzi nimi.

Číslo 4,07 percenta preto nie je dôvodom na paniku. Je však užitočným varovaním. Ukazuje, že pokles z prvých mesiacov roka sa zastavil, nezamestnanosť je vyššia než pred rokom a regionálne nožnice zostávajú roztvorené. Najväčší omyl by bol vybrať si iba polovicu príbehu: buď tvrdiť, že Slovensko má priveľa nezamestnaných, alebo že má priveľa voľných miest. Má oboje. A kým medzi nimi nevznikne funkčný most, oba problémy budú rásť vedľa seba.

Ako čítať čísla

PDU nie je miera nezamestnanosti z výberového zisťovania pracovných síl. Je to administratívny ukazovateľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny: podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku. Disponibilný uchádzač je človek, ktorý môže bezprostredne nastúpiť do práce. Celková evidencia zahŕňa aj nedisponibilných uchádzačov, napríklad počas pracovnej neschopnosti, rekvalifikácie alebo vybraných aktivačných programov. Údaje v mesačnej štatistike sú ku dňu spracovania predbežné. Evidované voľné miesta predstavujú pozície nahlásené úradom práce, nie úplný súčet všetkých náborov v slovenskej ekonomike.