KĽÚČOVÉ UKAZOVATELE
| 3,91 % PDU v máji 2026 | -0,05 p. b. medzimesačná zmena PDU | 140 940 disponibilní uchádzači | 140 946 voľné pracovné miesta |
Májové dáta potvrdili štvrtý mesačný pokles nezamestnanosti za sebou. Podiel disponibilných uchádzačov v produktívnom veku dosiahol 3,91 % a oproti aprílu klesol o 0,05 percentuálneho bodu. Medziročný pohľad je opatrnejší: v máji 2025 bol PDU na úrovni 3,71 %. Slovensko tak vykazuje jarné zlepšenie, ale nie návrat na minuloročnú úroveň. Pre zamestnávateľov je kľúčový nesúlad medzi počtom uchádzačov, regionálnou dostupnosťou a kvalifikáciou. Počet voľných pracovných miest bol v máji prakticky rovnaký ako počet disponibilných uchádzačov, čo zvyšuje tlak na rýchlosť náboru, mobilitu a zaškolenie.
Nezamestnanosť na Slovensku v máji 2026: trh práce zostáva odolný, no regionálne a kvalifikačné rozdiely sa prehlbujú
Slovenský trh práce vstúpil do leta 2026 v lepšej kondícii, než naznačovali obavy zo začiatku roka. Májové dáta potvrdili štvrtý mesačný pokles nezamestnanosti za sebou, zároveň však ukázali, že situácia nie je jednoznačne priaznivá. Administratívna nezamestnanosť klesá, počet voľných pracovných miest rastie, no medziročné porovnanie a štruktúra uchádzačov upozorňujú na pretrvávajúce napätie medzi tým, koho firmy potrebujú, a tým, kto je reálne dostupný na trhu práce.
Kľúčové zistenia za máj 2026
Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, teda hlavný ukazovateľ PDU, dosiahol ku koncu mája 2026 hodnotu 3,91 %. V porovnaní s aprílom klesol o 0,05 percentuálneho bodu. Ide už o štvrtý mesiac poklesu po sebe, keďže na konci januára 2026 bol PDU ešte na úrovni 4,42 %. Z pohľadu zamestnávateľov je dôležité najmä to, že počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku dosiahol 140 940 osôb. Medzimesačne to predstavuje pokles o 1 862 osôb, oproti januáru až o 18 581 osôb. Trh práce sa teda v priebehu jari viditeľne odľahčil. Na druhej strane, medziročné porovnanie je menej optimistické. V máji 2025 bol PDU na úrovni 3,71 %, teda o 0,20 percentuálneho bodu nižšie ako v máji 2026. Počet disponibilných uchádzačov bol pred rokom 134 453 osôb, čo znamená, že aktuálne je v evidencii stále viac dostupných uchádzačov než pred rokom.
PREHĽAD HLAVNÝCH DÁT
| Ukazovateľ | Máj 2026 | Apríl 2026 | Máj 2025 |
| PDU | 3,91 % | 3,96 % | 3,71 % |
| PU | 4,62 % | 4,67 % | 4,45 % |
| Disponibilní uchádzači v produktívnom veku | 140 940 | 142 802 | 134 453 |
| Celkový počet evidovaných uchádzačov | 166 282 | 168 178 | 161 053 |
| Umiestnení uchádzači na trhu práce | 12 338 | 13 408 | – |
| Voľné pracovné miesta | 140 946 | 130 464 | – |
Máj potvrdil sezónne zlepšenie, nie úplné vyriešenie problému
Májové dáta ukazujú typický jarný pohyb trhu práce. Firmy v niektorých segmentoch zvyšujú náborovú aktivitu, časť sezónnych pozícií sa obsadzuje a uchádzači sa rýchlejšie presúvajú z evidencie do zamestnania. Pokles nezamestnanosti preto nemožno interpretovať izolovane ako dlhodobé zlepšenie trhu. Ide skôr o kombináciu sezónneho efektu, stále prítomného dopytu po pracovnej sile a postupného vyrovnávania po slabšom úvode roka. Dôležité je, že počet voľných pracovných miest dosiahol v máji 140 946, teda prakticky rovnakú úroveň ako počet disponibilných uchádzačov v produktívnom veku. Na prvý pohľad by to mohlo naznačovať takmer rovnováhu medzi ponukou a dopytom. V praxi však takýto záver neplatí. Pracovný trh nie je homogénny. Rozhoduje región, kvalifikácia, dopravná dostupnosť, ochota pracovať na zmeny, jazykové schopnosti, mzdové očakávania a pripravenosť kandidátov nastúpiť v požadovanom čase. Pre HR tímy to znamená, že samotný počet evidovaných uchádzačov už nestačí ako ukazovateľ dostupnosti pracovnej sily. Kľúčové je sledovať, koľko z nich je reálne zamestnateľných pre konkrétny typ pozície a v konkrétnom regióne.
Regionálne rozdiely zostávajú jednou z hlavných bariér
Nezamestnanosť v máji klesala vo všetkých krajoch a v 59 zo 79 okresov. Najvýraznejší medzimesačný pokles PDU zaznamenal Bratislavský kraj, kde ukazovateľ klesol o 0,08 percentuálneho bodu na 2,53 %. V Banskobystrickom a Trenčianskom kraji klesol PDU zhodne o 0,07 percentuálneho bodu. Z pohľadu okresov bol najväčší pokles zaznamenaný v okresoch Detva a Stropkov, zhodne o 0,27 percentuálneho bodu, a v okrese Banská Štiavnica o 0,26 percentuálneho bodu. Napriek plošnému zlepšeniu zostáva slovenský pracovný trh výrazne regionálne rozdelený. Voľné pracovné miesta sú koncentrované najmä v ekonomicky silnejších regiónoch. V Bratislavskom kraji bolo v máji evidovaných 70 928 voľných pracovných miest, zatiaľ čo v Prešovskom kraji len 3 192. Tento rozdiel je zásadný. Naznačuje, že problémom nie je len počet kandidátov, ale aj ich geografická dostupnosť a ochota alebo schopnosť presúvať sa za prácou. Pre zamestnávateľov v regiónoch s nízkou nezamestnanosťou to znamená tvrdší konkurenčný boj o každého vhodného kandidáta. Pre regióny s vyššou nezamestnanosťou je výzvou dostať ľudí bližšie k pracovným príležitostiam – či už cez dopravu, ubytovanie, rekvalifikácie alebo aktívnejšiu spoluprácu so zamestnávateľmi.
Štruktúra nezamestnanosti je väčší problém než samotná miera
Pri hodnotení trhu práce je nevyhnutné rozlišovať medzi administratívnou nezamestnanosťou podľa ÚPSVaR a výberovým zisťovaním pracovných síl podľa Štatistického úradu SR. Kým májové údaje ÚPSVaR zachytávajú evidenciu uchádzačov na úradoch práce, štatistika ŠÚ SR za 1. štvrťrok 2026 ukazuje širší obraz nezamestnanosti podľa európskej metodiky. V 1. štvrťroku 2026 dosiahol počet nezamestnaných na Slovensku 161,9 tisíca osôb a medziročne vzrástol o 10,4 %. Miera nezamestnanosti podľa tejto metodiky dosiahla 5,9 %, čo bolo o 0,6 percentuálneho bodu viac ako pred rokom. Zvlášť dôležitý je podiel dlhodobo nezamestnaných. Ich počet sa priblížil k 106 tisícom a tvorili približne 65 % všetkých nezamestnaných. To je z pohľadu HR trhu zásadný signál. Dlhodobo nezamestnaní často potrebujú intenzívnejšiu podporu, rekvalifikáciu, zmenu pracovných návykov alebo individuálny prístup pri návrate na trh práce. Štatistický úrad zároveň uvádza, že podľa posledného zamestnania mali najväčší podiel medzi nezamestnanými ľudia, ktorí predtým pracovali v priemysle, obchode a stavebníctve. Práve stavebníctvo a priemysel pritom patrili medzi sektory s výrazným medziročným nárastom počtu nezamestnaných. To môže naznačovať presuny pracovnej sily medzi odvetviami, ale aj nesúlad medzi doterajšími skúsenosťami uchádzačov a aktuálnymi požiadavkami firiem.
Absolventi prichádzajú na trh, no nejde o automatické riešenie nedostatku ľudí
Máj je obdobím, keď na trh práce začínajú vstupovať prví absolventi vysokých škôl. V evidencii uchádzačov bolo v máji 2 291 absolventov vysokých škôl. Počet osôb, ktoré v priebehu posledných dvoch rokov ukončili vysokoškolské vzdelanie, medzimesačne vzrástol o 1 482. Pre firmy to predstavuje príležitosť, ale nie okamžité riešenie kapacitných problémov. Absolventi často potrebujú dlhší adaptačný proces, jasné zaškolenie a realisticky nastavené očakávania. Na druhej strane ide o skupinu, ktorá môže byť veľmi zaujímavá pre pozície s potenciálom rastu, pri ktorých je dôležitejšia schopnosť učiť sa než hotová prax. Zamestnávatelia, ktorí chcú získať absolventov, by mali konať rýchlo. Rozhoduje nielen mzda, ale aj kvalita komunikácie, rýchlosť výberového procesu, možnosť zaučenia, flexibilita a zrozumiteľná perspektíva ďalšieho rastu.
Čo májové dáta znamenajú pre zamestnávateľov
Máj 2026 potvrdzuje, že slovenský trh práce zostáva relatívne odolný. Nezamestnanosť klesá, počet voľných miest rastie a firmy naďalej potrebujú ľudí. To však neznamená, že nábor bude jednoduchší. Naopak, pri mnohých pozíciách môže byť ešte náročnejší.
| 1 | Dostupnosť kandidátov sa znižuje. Pokles počtu disponibilných uchádzačov znamená, že firmy budú musieť pracovať s užším okruhom ľudí, najmä v regiónoch s nízkou nezamestnanosťou. |
| 2 | Rast voľných pracovných miest zvyšuje konkurenčný tlak. Ak počet otvorených pozícií rastie rýchlejšie než dostupná pracovná sila, zamestnávatelia musia počítať s vyššími nárokmi na rýchlosť náboru, kvalitu ponuky a schopnosť osloviť aj pasívnych kandidátov. |
| 3 | Regionálny nesúlad sa stáva strategickou témou. Firmy, ktoré pôsobia v regiónoch s nízkou dostupnosťou pracovnej sily, budú čoraz viac potrebovať riešenia v oblasti mobility, ubytovania, dopravy alebo náboru zo širšieho geografického okruhu. |
| 4 | Rekvalifikácia a zaškolenie budú dôležitejšie než hľadanie ideálneho kandidáta. Pri časti pozícií už trh nemusí ponúkať dostatok hotových ľudí s presnou praxou. Úspešnejšie budú firmy, ktoré si dokážu kandidátov pripraviť, nie iba vyberať. |
Záver: Slovensko nemá problém len s nezamestnanosťou, ale s využiteľnosťou pracovnej sily
Májové čísla sú na prvý pohľad pozitívne. Nezamestnanosť klesá štvrtý mesiac po sebe a počet voľných pracovných miest dosiahol mimoriadne vysokú úroveň. Pri hlbšom pohľade však nejde o jednoduchý príbeh o zlepšovaní trhu práce. Slovensko dnes čelí trhu, na ktorom vedľa seba existujú dve reality. Na jednej strane sú firmy, ktoré potrebujú ľudí a často ich nevedia nájsť v požadovanom čase, regióne alebo kvalifikácii. Na druhej strane je stále významná skupina uchádzačov, ktorí sú síce v evidencii, ale nie vždy okamžite využiteľní pre potreby zamestnávateľov. Pre HR stratégiu to znamená jasný posun. Nestačí sledovať mieru nezamestnanosti. Rozhodujúca bude schopnosť pracovať s dátami regionálne, segmentovať kandidátov podľa reálnej zamestnateľnosti, skracovať výberové procesy, investovať do zaškolenia a budovať náborové riešenia, ktoré zohľadňujú skutočnú štruktúru trhu práce. Máj 2026 preto nemožno čítať iba ako mesiac poklesu nezamestnanosti. Je to signál, že slovenský trh práce zostáva aktívny, ale zároveň čoraz náročnejší na profesionálne riadenie náboru.