Každý rok firmy hovoria, že im chýbajú ľudia. Chýbajú technici, administratívni pracovníci, plánovači, logistici, obchodníci aj špecialisti. V rovnakom čase však na pracovný trh prichádzajú tisíce mladých ľudí, ktorí často narazia na tú istú odpoveď: „Nemáte dostatok praxe.“
Práve obdobie maturít, štátnic a ukončovania škôl každoročne otvára dôležitú otázku. Kde majú mladí ľudia získať prvú pracovnú skúsenosť, ak im ju firmy nie sú ochotné poskytnúť? Pre mnohých absolventov je vstup na trh práce tvrdým stretom s realitou. Po rokoch štúdia, brigád a príprav prichádzajú s očakávaním, že začnú budovať svoju profesionálnu cestu. Namiesto toho často zisťujú, že aj pri pozíciách označených ako juniorné sa od nich vyžaduje dvojročná, trojročná alebo ešte dlhšia prax.
| Kľúčová otázka pre firmy neznie, prečo absolventi nemajú prax. Otázka znie, koľko príležitostí im firmy reálne vytvárajú, aby ju získali? |
Z pohľadu kandidáta je to frustrujúce. Z pohľadu trhu práce je to premárnená príležitosť. Každý skúsený odborník bol raz absolventom. Každý manažér bol raz juniorom. Každý človek, ktorý dnes vedie tím, riadi procesy alebo nastavuje stratégiu, raz sedel na prvom pohovore bez rozsiahleho životopisu. Mal školu, niekoľko brigád, základné skúsenosti a ochotu učiť sa.
Skúsenosti nevznikajú v škole. Vznikajú vo firmách.
Škola môže človeku dať teoretický základ, spôsob premýšľania, disciplínu a schopnosť pracovať s informáciami. Nedokáže však nahradiť reálne pracovné prostredie, firemnú kultúru, komunikáciu v tíme, zodpovednosť za výsledok, ani každodenné riešenie praktických situácií. To všetko vzniká až v práci. Preto nie je realistické očakávať, že absolvent príde pripravený ako skúsený špecialista. Junior potrebuje čas, vedenie, spätnú väzbu a priestor na chyby. Prvé mesiace môžu byť náročnejšie pre neho, aj pre firmu. Vyžadujú si trpezlivosť, mentoring a jasne nastavené očakávania. Lenže práve táto investícia sa môže firmám vrátiť viac, než si často uvedomujú.
„Talent často nechýba. Chýba mu priestor.“
Absolventi prinášajú do organizácie energiu, zvedavosť, ochotu učiť sa a nový pohľad na veci. Neprichádzajú so silno zakorenenými návykmi z iných firiem. Sú otvorení tomu, ako veci fungujú práve u konkrétneho zamestnávateľa. Vedia sa rýchlo prispôsobiť, ak dostanú jasné zadanie, podporu a zmysluplnú perspektívu.

Junior ako investícia, nie ako kompromis.
Mnohé firmy dnes hovoria o nedostatku talentov. Lenže talent nemusí byť vždy hotový človek s päťročnou praxou, ktorý okamžite prevezme agendu, a od prvého dňa podáva výkon bez potreby vedenia. Talent je často človek na začiatku kariéry, ktorý ešte nemá všetky odpovede, ale má chuť pracovať, pýtať sa, zlepšovať sa a rásť.
Práve v tom je rozdiel medzi krátkodobým a dlhodobým pohľadom na nábor. Firma, ktorá hľadá iba hotových kandidátov, súťaží s ostatnými o rovnakú skupinu ľudí.
Firma, ktorá dokáže pracovať s juniormi, si vytvára vlastný zdroj budúcich špecialistov. Rozhodujúce nie je len to, čo vedia v prvý deň.
| Kde sa vedia absolventi uplatniť: • administratíva • logistika a nákup • zákaznícka podpora • HR a recruitment | Kde sa dokážu juniori zapracovať v horizonte šesť až dvanásť mesiacov: • kvalita • technická podpora • plánovanie výroby • obchodná podpora |
Juniori potrebujú systém, nie iba šancu.
Prijať absolventa neznamená len otvoriť pracovné miesto a čakať, že sa nejako prispôsobí. Ak má byť zapojenie juniorov úspešné, firma potrebuje systém. Dôležitý je jasný onboarding, zrozumiteľne nastavené úlohy, pravidelná spätná väzba a človek – mentor, ktorý juniora prvými mesiacmi prevedie. Mladý zamestnanec nemusí hneď rozumieť firemným procesom, prioritám ani tomu, čo sa od neho očakáva v rôznych situáciách. Ak však dostane vedenie, dokáže rásť veľmi rýchlo.

Z pohľadu firmy ide o rozhodnutie, či chce iba obsadzovať voľné pozície, alebo si budovať ľudí pre budúcnosť. Prvá cesta rieši problém dnes. Druhá vytvára stabilitu na ďalšie roky. Firmy, ktoré dokážu pracovať s absolventmi, si nevychovávajú iba zamestnancov. Vychovávajú si budúcich špecialistov, odborníkov, manažérov a lídrov.
A zároveň posilňujú vlastnú značku zamestnávateľa, pretože mladí ľudia si veľmi dobre pamätajú, kto im dal prvú skutočnú príležitosť.
Prvá šanca môže rozhodnúť o celej kariére.
Pre absolventa je prvé zamestnanie viac než len položka v životopise. Je to skúsenosť, ktorá formuje jeho vzťah k práci, k zodpovednosti, k tímu aj k vlastným schopnostiam. Ak mladý človek dostane dôveru, podporu a férové očakávania, často ju firme vráti lojalitou, energiou a ochotou rásť spolu s ňou. Ak však opakovane počuje iba to, že ešte nemá dosť skúseností, trh práce pre neho prestáva byť priestorom príležitostí a stáva sa uzavretým kruhom. Na Slovensku každoročne ukončí stredné a vysoké školy viac ako 100 000 mladých ľudí. To nie je okrajová skupina. Je to významný zdroj budúcich talentov, ktorý si zaslúži viac pozornosti.
V čase, keď firmy riešia nedostatok kandidátov, starnutie pracovnej sily a tlak na produktivitu, by absolventi nemali stáť na okraji záujmu. Naopak. Mali by byť prirodzenou súčasťou personálnej stratégie.
| Pretože otázka nie je, či máme na trhu budúce talenty. Otázka je, koľkým z nich dovolíme vyrásť. |