V 11/2025 Manuvia zrealizovala prieskum medzi slovenskými zamestnávateľmi. Výsledky ukazujú jasný trend: pripravované fiškálne opatrenia zvýšia náklady firiem a oslabia ich konkurencieschopnosť.
Kľúčové zistenia prieskumu
- 100 % firiem očakáva rast nákladov – najmä odvodov, miezd, externých služieb a energií.
- 68 % podnikov obmedzí nábor v roku 2026, tretina zvažuje krátenie benefitov.
- Mzdy síce porastú, no pomalšie – väčšina firiem plánuje zvýšenie do 6 %.
- Firmy reagujú úsporami: optimalizácia nákladov, automatizácia, obmedzenie využívania externých služieb.
- 74 % manažérov predpokladá negatívny vplyv na konkurencieschopnosť.
Detailné informácie o prieskume:
V novembri 2025 sme zrealizovali prieskum medzi slovenskými zamestnávateľmi. Cieľom prieskumu, realizovaného medzi slovenskými zamestnávateľmi bolo posúdiť, ako pripravované opatrenia na konsolidáciu verejných financií ovplyvnia podnikateľské prostredie, konkrétne prevádzkové náklady, personálnu politiku, vývoj miezd, firemné benefity a investície.
Kompletné výsledky prieskumu si môžete stiahnuť tu
Očakávaný nárast prevádzkových nákladov
Žiadna z opýtaných firiem neočakáva, že by konsolidačné opatrenia nemali vplyv na ich náklady – všetky počítajú s ich zvýšením. Väčšina firiem (približne 53 %) očakáva výrazný (42 %) alebo dokonca extrémy nárast (11 %) prevádzkových nákladov. Zhruba tretina (32 %) predpokladá stredne významné zvýšenie a zvyšok mierny nárast.
Firmy očakávajú, že náklady porastú najmä v týchto oblastiach:
- Odvody a legislatívne poplatky (95 % respondentov).
- Mzdové náklady (74 % respondentov).
- Externé služby (58 %).
- Energie (42 %).
Z toho vyplýva, že najväčší tlak očakávajú firmy v nákladoch na zamestnancov – či už ide o odvody a poplatky, alebo zvýšené mzdy.
Dopady na zamestnanosť a benefity
V súvislosti s konsolidáciou plánuje viac ako dve tretiny spoločností (68 %) v roku 2026 obmedziť prijímanie nových zamestnancov.
- Najčastejšie ide o mierne spomalenie náboru (42 %), no 21 % avizuje výraznejšie obmedzenie a 5 % dokonca zastavenie náboru.
- Približne 16 % opýtaných zvažuje prepúšťanie existujúcich zamestnancov.
- Iba 16 % firiem uvádza, že konsolidácia nebude mať na ich náborové plány vplyv.
Pokiaľ ide o existujúce pracovné miesta, väčšina (58 %) zatiaľ nepredpokladá, že by musela pristúpiť k prepúšťaniu. Znižovanie stavu zamestnancov výslovne pripúšťa 21 % firiem, pričom ďalších 21 % ešte nie je rozhodnutých.
Obmedzenie zamestnaneckých benefitov v roku 2026 plánuje zvažovať asi tretina spoločností (32 %). Najväčšia skupina respondentov (42 %) neplánuje benefity krátiť. Firmy pripúšťajúce škrty by siahli predovšetkým na finančné odmeny (bonusy a provízie), okrajovo na nefinančné benefity (napr. príspevky na vzdelávanie).
Mzdy v roku 2026
Napriek nepriaznivým okolnostiam sa firmy snažia pokračovať v zvyšovaní miezd. Plán zvýšiť mzdy v roku 2026 deklarovalo približne 68 % respondentov, zatiaľ čo zvyšných 32 % zatiaľ nie je rozhodnutých. Prevažuje plán mierneho rastu v rámci jednotiek percent , pričom viac ako polovica respondentov plánuje zvýšenie do 6 %.
Konsolidácia však môže mzdovú politiku firiem limitovať. Takmer polovica manažérov (47 %) predpokladá, že plánované opatrenia budú mať výrazný negatívny vplyv na možnosti zvyšovania miezd v ich podniku. Ďalších 37 % očakáva mierne obmedzenie priestoru pre zvyšovanie platov.
Protiopatrenia firiem
Firmy sa aktívne pripravujú na zmiernenie negatívnych efektov konsolidácie.
Najčastejšie plánované opatrenia:
- Optimalizácia prevádzkových nákladov (84 % firiem).
- Investície do automatizácie a digitalizácie procesov (47 %).
- Obmedzenie využívania externých služieb (38 %).
- Reštrukturalizácia organizačnej štruktúry (32 %).
Iba menšia časť podnikov (11 %) vidí riešenie v presune kapacít do zahraničia. Celkovo prevláda snaha hľadať vnútorné rezervy – v úsporách, inováciách a organizačných zmenách – namiesto reštriktívnych personálnych zásahov.
Konkurencieschopnosť a očakávania od štátu
Z pohľadu manažmentu predstavujú fiškálne opatrenia značné riziko pre konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Približne tri štvrtiny respondentov (74 %) hodnotia očakávaný dopad konsolidácie na svoju konkurencieschopnosť negatívne. Iba štvrtina (26 %) odhaduje vplyv ako neutrálny; žiadny manažér neočakáva pozitívny prínos.
Za najproblematickejšie opatrenia štátu považujú firmy:
- Kroky zvyšujúce náklady na pracovnú silu (zvýšenie odvodov, dlhšie hradená práceneschopnosť).
- Zavedenie novej transakčnej dane.
- Neočakávané a časté zmeny legislatívy.
Firmy zároveň formulovali, čo by im zo strany štátu najviac pomohlo:
- Znižovanie celkového daňovo-odvodového zaťaženia (napr. zrušenie plánovanej transakčnej dane).
- Hľadanie rezerv na strane vlastných výdavkov štátu a zoštíhlenie štátnej správy.
- Väčšia stabilita a predvídateľnosť podnikateľského prostredia.
Záver
Pripravovaná konsolidácia vyvoláva v podnikovej sfére značné obavy. Väčšina firiem očakáva rast nákladov a negatívny vplyv na svoje fungovanie a konkurencieschopnosť. Na tento tlak reagujú internými úspornými opatreniami, no zároveň jasne formulujú očakávania smerom k vláde, ktoré sa týkajú zníženia záťaže a stability prostredia. Kľúčový bude relevantný dialóg medzi verejným a súkromným sektorom, aby sa dosiahla rovnováha medzi ozdravením verejných financií a udržaním prosperity slovenských firiem.