Výkyvy na trhu práce ovplyvňujú čoraz častejšie politické faktory

Článok
15. augusta 2019


Pravidelne publikovaný e-book spoločnosti Manuvia o trhu práce v tohtoročnom vydaní zdôrazňuje tieto závery:

  • Dynamika vývoja pracovných trhov je naprieč Európou rôzna, na úrovni V4 je podobná.
  • Výkyvy na trhu práce ovplyvňujú čoraz častejšie aj politické faktory.
  • Zahraniční pracovníci sa na náš trh dostávajú vo vlnách – spája ich nie krajina pôvodu, ale jazyk.
  • Trh sa mení, ubudne stereotypná práca, pracovné pozície budú atraktívnejšie.
  • Štruktúra zamestnancov vo firmách sa mení, stratégia personalistov musí smerovať k vyššej flexibilite.

Od roku 2010 zmizlo zo slovenského a českého trhu viac ako 400-tisíc nezamestnaných. Miera nezamestnanosti je na rekordných minimách aj v Poľsku a Rumunsku. Priemerné mzdy v regióne V4 sa vyrovnali na podobnú úroveň (cca 1195 eur), ku ktorým sa po skokovom náraste priblížili aj mzdy pracovníkov v Rumunsku (1070 eur, za posledných 9 rokov je to nárast o 184 %). To všetko vyvoláva otázku, ktorú si v posledných rokoch kladú personalisti a manažéri tímov v mnohých firmách: „Kde získať ľudí?“.

Trhy sa vyvíjajú výrazne rozdielnou rýchlosťou a predvídateľnosť zmien začínajú ovplyvňovať aj iné faktory, než len ekonomické. V poslednej dekáde boli výkyvy na trhu práce ovplyvňované liberalizáciou pracovných trhov, ich prelínaním v rámci Európskej únie a tiež nástupom nových generácií s odlišným postojom k pracovnému životu. Dnes sa k nim čím ďalej tým častejšie pridávajú faktory politické, ako naznačuje generálny riaditeľ personálnej agentúry Manuvia, Peter Dosedla: „O zamestnanosti a nezamestnanosti  už nerozhoduje iba ponuka a dopyt, ale aj rôzne politické a obchodné dohody, ako je napríklad oceľ čínskeho pôvodu vyrábaná v Turecku a dovážaná do Európy alebo kompletizácia elektroniky v EÚ, aj keď ide v podstate o rozložené hotové výrobky.“ To zaisťuje zamestnanosť, ktorej kapacity sa však zároveň z domácich trhov ťažko napĺňajú. Je preto potrebné hľadať inde.

Pracovná mobilita sa odvíja buď v závislosti od otvorenosti pracovných trhov (teda toho, ako jednoducho môže cudzinec v krajine získať prácu) alebo (postupným presunom na západ) podľa toho, ako sa vyvíja minimálna a priemerná mzda. „Pre pracovníkov z krajín ako je napríklad Rumunsko, kde došlo k veľkému nárastu miezd, prestáva byť región strednej Európy zaujímavý a stáva sa skôr prestupnou stanicou na západné trhy. Objekt nášho záujmu sa tak nutne posúva viac na východ, kde ľudia vnímajú našu ponuku pracovných a platových podmienok ešte ako zaujímavú,“ hovorí Peter Dosedla.

Po Ukrajine a Balkáne sa bude pozornosť rozširovať aj na Bielorusko, Severné Macedónsko, Bosnu a Hercegovinu alebo dokonca na Grécko. V ďalšej vlne potom možno hovoriť o krajinách ako je Vietnam, Filipíny alebo Mongolsko. „Podľa oficiálnych dát nedosahuje v Bielorusku nezamestnanosť ani jedno percento, neoficiálne sa ale hovorí až o 20 % nezamestnanosti. Podobne by som sa pozeral na čísla v Mongolsku. Avšak to, či bude táto pracovná sila dostupná aj pre náš región, záleží na našej imigračnej konkurencieschopnosti. Blízky východ a okolité krajiny majú benevolentnejší imigračný systém, a tak hlavný prúd pracovníkov z týchto exotických krajín končí práve tam. Náš región pre týchto zamestnancov stráca body aj v tom, že si tu s angličtinou nevystačia,“ vysvetľuje Peter Dosedla.

Trhy práce sa menia a mení sa aj práca samotná

Prázdne domáce rybníky nezasýtia vyhladované oddelenia, nech už v nich pracujú biele alebo modré goliere, a preto práca dnešného úspešného personalistu nemôže spočívať v dlhodobo osvedčených, tradičných postupoch. Treba flexibilne budovať menej robustné systémy, ktoré dokážu rýchlo reagovať na zmeny na trhu,“ apeluje Peter Dosedla. Jednou z týchto dlhodobých zmien je rastúci podiel automatizácie a väčšie zapájanie umelej inteligencie. To môže priniesť pozitívnu zmenu v tom, že rutinnú prácu prevezmú stroje a náplň väčšiny zostávajúcich pracovných pozícií bude pestrejšia, a teda atraktívnejšia. „Umelá inteligencia nás nenahradí, skôr nám pomáha. Ľudský mozog je najdokonalejší počítač. Aj keď ho využívame len na pár percent, dokáže každý deň vyprodukovať tisíce riešení,“ uzatvára optimisticky Peter Dosedla.

Zdieľať na Facebooku

Pokračujte v čítaní