Skoro dve pätiny ľudí si už chystajú výpovede. Štyria z desiatich pracujú aj za chýbajúce sily

Článok
22. februára 2019


Zúfalý nedostatok vhodných uchádzačov o prácu si vyberá svoju daň. Skoro 42 % ľudí naprieč republikou vekom a profesiami vníma podľa najnovšieho prieskumu pracovnej a personálnej agentúry Manuvia nárast vlastného pracovného vyťaženia – ako dôsledok podstavu na pracovisku alebo úsporných opatrení. A takmer polovica pracovníkov uvažuje o zmene zamestnania počas nadchádzajúceho štvrťroka. Hlavne kvôli peniazom, nenaplňujúcej práci a neúmernému pracovnému vyťaženiu. Česká republika má pritom už niekoľko mesiacov viac voľných miest než disponibilných pracovníkov. Nedostatok ľudí pritom podľa Petra Dosedlu, CEO Manuvia, súvisí s tým, že súčasná štruktúra priemyslu, aj keď sa pozvoľna premieňa, už nezodpovedá pracovným ambíciám Čechov a Moravanov. Podobné je to aj v okolitých štátoch regiónu od Slovenska cez Poľsko až po Rumunsko, Bulharsko i Nemecko. S nimi vlastne dnes súperíme o pracovníkov z krajín mimo EÚ, pretože existujúca priemyselná základňa fungovať musí – pre prospech nás všetkých.

Pracovný trh sa dáva do pohybu

Skoro polovica opýtaných (46 %) premýšľa nad výpoveďou – takmer pätina (17,4 %) je už pevne rozhodnutá. Výpoveď si už chystá 58 % pracovníkov vo veku do 25 rokov, naopak ľudia nad 45 rokov sa s výpoveďami až tak neponáhľajú. Nehrá pritom rolu, či ide o muža alebo ženu, ale odkiaľ uchádzač je – najväčšie rošády sa chystajú na pracovnom trhu v Prahe, v Karlovarskom a Olomouckom kraji. Na Slovensku je situácia podobná – na svojom mieste chce zostať len polovica ľudí. Výpoveď si už pripravuje 21 % ľudí – na rozdiel od Čiech a Moravy naprieč vekovým spektrom.

Zdroj: Exkluzívny prieskum MANUVIA k 5.2.2019 prostredníctvom aplikácie IPSOS Instant Research na reprezentatívnej vzorke 840 respondentov z celej ČR.

Peniaze, sebarealizácia, férové vyťaženie a vlastný život

Ľuďom, ktorí sú už rozhodnutí zmeniť zamestnanie alebo nad zmenou premýšľajú vadí zďaleka najviac nedostatočné finančné ohodnotenie (49 %). Vedľa peňazí je to potom aj to, že ich práca nebaví (30 %), v práci sa cítia neúmerne vyťažovaní (26 %) a nemajú kvôli práci čas na seba a rodinu (25 %).

„Ambície Čechov a Slovákov rastú – a je treba to podporiť. Môžeme sa pritom inšpirovať vývojom západoeurópskych trhov. Najprv musí fungovať základňa – priemysel, služby, logistika, aby sa na nich mohla stavať sofistikovaná štruktúra výskumu, vývoja, umelej inteligencie, internetu – veci a smart riešenia, ktoré začínajú meniť trhy práce v 21. storočí,“ komentuje Peter Dosedla, CEO skupiny Manuvia a prezident HR Aliancie SR.

Medzi dôvody na výpoveď potom s odstupom nasledujú zlé vzťahy na pracovisku, zlý vzťah s nadriadeným, dlhé dochádzanie a neflexibilný pracovný čas. U mladých do 26 rokov je oveľa dôležitejšie, aby ich práca motivovala: 47 % vadí, že ich práca nebaví a len 35 % vníma svoju mzdu ako nízku. Nízka mzda pritom prekvapivo celkovo vadí skôr mužom (52 %) ako ženám (45 %), a to aj napriek často diskutovanej nerovnosti v odmeňovaní. Nespokojnosť s finančným ohodnotením tiež rastie so vzdelaním – v skupine VŠ vzdelaných ľudí dosahuje 64 %. Na Slovensku je situácia ešte vyhrotenejšia – nízka mzda núti k zmene zamestnania skoro 62 % ľudí, ďalšie motívy sú podobné ako v Čechách a na Morave.

Zdroj: Exkluzívny prieskum MANUVIA k 5.2.2019 prostredníctvom aplikácie IPSOS Instant Research. Na túto otázku odpovedalo 385 respondentov z celkovej reprezentatívnej vzorky 840 respondentov z celej ČR, ktorí sú rozhodnutí alebo zvažujú možnosť zmeniť zamestnanie v budúcom štvrťroku.

Štyria z desiatich pracujú aj za druhých

Prieskum ukázal aj to, že 42 % opýtaných vníma, že sa na nich prelievajú ťažkosti, ktoré majú firmy s hľadaním ďalších pracovníkov. A to naprieč celým vekovým spektrom od 27 rokov až do dôchodkového veku. Zvýšené pracovné vyťaženie sa týka skôr mužov (45 %) ako žien (39 %) a priemyselných regiónov (Olomoucký, Liberecký, Plzenský, Moravsko-sliezsky kraj). Nedostatok ľudí alebo úsporné opatrenia doliehajú najviac na vyučených ľudí a stredoškolákov. Veľmi podobná je situácia aj na susednom Slovensku. To, že pracujú aj za druhých vníma 43 % opýtaných Sloveniek a Slovákov bez ohľadu na vek. Opäť hlavne mužov v silne priemyselných regiónoch, predovšetkým vyučených a so stredoškolským vzdelaním.

Zdroj: Exkluzívny prieskum MANUVIA k 5.2.2019 prostredníctvom aplikácie IPSOS Instant Research na reprezentatívnej vzorke 840 respondentov z celej ČR.

Zásadnejšia premena pracovného trhu a ekonomiky?

„Dnes nenájdeme sektor, ktorý by mal dostatok pracovníkov. A je veľa firiem, ktoré musia obmedzovať výrobné plány, odmietať objednávky alebo zvažovať presun výroby inam,“ hovorí Peter Dosedla a dodáva: „Pre odborníkov zaoberajúcich sa výskumom, cyklami a najmä predikciou vývoja trhov práce nie je táto situácia prekvapivá; v podstate sa opakujú scenáre z doby pred 15-20 rokmi v západnej Európe, ale aj Ázii a severnej Amerike.

Podobný vývoj sme zažili aj u našich klientov napr. v Írsku, Veľkej Británii či Nemecku začiatkom milénia, kedy ekonomický rozmach, rekordne nízka nezamestnanosť a tlak na zvyšovanie miezd bez nutnej väzby na produktivitu práce vyústili v presun priemyslu s vyšším podielom manuálnej práce do menej rozvinutých regiónov Európy. Lokálny priemysel sa súčasne postupne presunul do výskumu, vývoja, centier zdieľaných služieb a ďalších segmentov s vyššou pridanou hodnotou. Aj tam boli väčšinou preferovaní „domáci“ zamestnanci – kvôli nulovej jazykovej bariére a otvorene povedané aj kvôli podpore domáceho trhu, vnútropolitickým a sociologickým tlakom.

Podobný jav vidíme aj v Čechách a na Morave, kde tiež dochádza k vertikálnemu posunu – kariérnemu rastu, všetko však prebieha rýchlejšie. Pretože dochádza súbežne ku konjunktúre, vysokej zamestnanosti, tlakom na rast miezd a pritom sa zvyšuje aj zložitosť priemyslu, pribúdajú voľné pozície, ktoré sú na jednom póle úzko špecializované, na tom opačnom zase menej kvalifikované.“

Riadený a legislatívne upravený pohyb medzinárodnej pracovnej sily k ekonomike patrí

Rovnaký problém riešia aj okolité štáty, s ktorými vlastne súperíme o voľné zdroje v 3. krajinách, hlavne na Ukrajine, v Srbsku, Moldavsku alebo Bosne a Hercegovine. Staviame si ale zbytočné bariéry, ktorých prekonanie je časovo i organizačne náročné a vo výsledku veľmi nákladné. „Reakcia na tieto potreby hospodárstva býva rôzna. V niektorých ekonomikách je to podpora domácich firiem a pracovných trhov uvoľňovaním legislatívy – zvyšovaním pružnosti zákonov zamestnanosti, znižovaním daní a odvodov, inde zase liberalizáciou pohybu pracovnej sily zo zahraničia alebo ich kombináciou. Alarmujúce je nedávne avízo nemeckej vlády na zamestnanie pol milióna pracovníkov z Ukrajiny v priebehu tohto roka, pričom povoľovací proces má trvať maximálne pár dní. To bude znižovať konkurencieschopnosť českého pracovného trhu. Pozrime sa na susedné Poľsko, kam prišli v uplynulých 18 mesiacoch pracovať dva milióny ľudí z Ukrajiny a pol milióna z Bieloruska. Žiadne negatívne dopady na lokálne trhy to nemalo, nezamestnanosť klesá naďalej a mzdy stúpajú,“ dopĺňa Peter Dosedla.

Medzinárodný pohyb pracovnej sily – avšak riadený a riadne legislatívne upravený – je štandardnou súčasťou každej otvorenej ekonomiky a podľa Petra Dosedlu prináša rad výhod. „Zaisťuje a podporuje rýchlejšiu výmenu skúseností, prináša nové pohľady do pracovného života a v prípade, že je skutočne riadený strategicky, dokáže podporiť presne tie sektory ekonomiky, ktoré pociťujú akútny nedostatok zamestnancov, či už kvalifikovaných alebo nekvalifikovaných. Súčasne prispieva k rastu ekonomiky, tvorbe hodnôt a napĺňaniu rozpočtu. A práve to považujeme za veľkú príležitosť na postupnú zmenu štruktúry trhov práce, ktorá umožní priblížiť našu skôr priemyselne orientovanú ekonomiku k ekonomike plne robotizovanej a digitalizovanej. Nemožno zabudnúť, že zmena sa týka aj generácie 50+, ktorá má pred sebou ešte 10-15 produktívnych rokov, pričom zmeny na trhu práce už začali. Naučme sa preto načúvať tomu, čo nám trhy práce hovoria, vnímajme ich v nadregionálnych súvislostiach a nebojme sa inšpirovať sa rôznymi prístupmi. A ak je potrebné urobiť zmenu, pristupujme k nej flexibilne,“ uzatvára Peter Dosedla z Manuvie.

Zdieľať na Facebooku