Brexit náš nedostatok pracovníkov nevyrieši

Článok
21. februára 2019


Už len 37 dní. Len toľko zostáva do plánovaného odchodu Veľkej Británie z EÚ. Týmto momentom sa zrejme výrazne skomplikujú cesty za prácou Slovákom, Čechom i ďalším ôsmim národnostiam z nových členských krajín EÚ. Podľa Petra Dosedlu, CEO pracovnej a personálnej agentúry Manuvia, sa však netreba spoliehať na to, že sa budú ľudia pracujúci v Spojenom kráľovstve húfne vracať domov na neobsadené pracovné miesta. Aj napriek chystaným obmedzeniam sa britský trh bez zahraničných pracovníkov nezaobíde. Podľa Petra Dosedlu je pracovná migrácia totiž prirodzenou súčasťou premenených trhov práce vo vyspelých ekonomikách, vrátane tej britskej.

Referendum o odchode Veľkej Británie z EÚ, v ktorom sa 23. 6. 2016 vyslovilo skoro 17,5 milióna Britov pre odchod, predchádzala vášnivá kampaň novovznikajúcich malých strán. Tá sa niesla hlavne na linke ohrozenia pracovnej migrácie z nových členských štátov EÚ. Hoci dvojročná lehota na doladenie procesu odchodu Británie z EÚ vyprší už za niekoľko dní, stále nie je jasné, či, a ako k nemu dôjde. Na stole sú v túto chvíľu štyri scenáre Brexitu: dohoda, tzv. tvrdý Brexit bez dohody, odklad a nové referendum s neistým výsledkom.

V tejto chvíli pracuje v Spojenom kráľovstve 3,7 milióna ľudí zo všetkých členských krajín EÚ, z toho takmer milión Poliakov, skoro 400 000 Rumunov, 200 000 Bulharov, 108 000 Litovčanov, takmer rovnaký počet Slovákov a Maďarov a približne 60 000 Čechov. Ľudia z nových členských štátov prichádzajú do Británie primárne za prácou, v menšej miere za vzdelaním; 80 % má zamestnanie, hoci sú to vo veľkej miere – zďaleka však nie iba – nízko kvalifikované pozície.

Britská vláda plánuje obmedziť čistú ročnú pracovnú migráciu na 100 000 osôb s tým, že dá prednosť vysoko kvalifikovaným ľuďom. Menej kvalifikované miesta potom majú byť obmedzené kvótou – momentálne rádovo na 20 000 osôb, pričom uchádzač z EÚ bude posudzovaný rovnako ako keby nebol občanom EÚ. „Krátkodobé reštrikcie v počte migrujúcich do Británie možno očakávať, avšak trh bude určovať kvóty veľmi rýchlo. Pokiaľ bude ekonomika požadovať zvýšenie kvót, vláda na to bude reagovať, v tomto verím na úžitok a silu trhu,“ hovorí Peter Dosedla, CEO skupiny Manuvia zameriavajúcej sa na personálny leasing do výrobných firiem.

Pracovná migrácia: nadávka alebo nutnosť?

„Z pohľadu trhov práce si položme základnú otázku: Kto nahradí asi tri milióny ľudí, ktoré sa zdržiavajú v Spojenom kráľovstve legálne a obsadili pozície, o ktoré domáce obyvateľstvo z logických dôvodov stratilo záujem? Keď vďaka rastu ekonomiky a poklesu nezamestnanosti miestni ľudia už našli uplatnenie v kvalifikovanejších a lepšie platených pozíciách?“ pýta sa Peter Dosedla.

„Podľa môjho názoru, a už to vyplýva aj z verejných deklarácií, zahraniční pracovníci nebudú nútení opustiť krajinu a budú aj naďalej zastávať súčasné pracovné pozície. V čase ekonomického rastu, neustáleho zvyšovania spotreby aj produkcie nie je možné reagovať na premenenom pracovnom trhu inak ako pohybom pracovnej sily, resp. jej dovozom. Stanovenie bariér a kvót môže spôsobiť to, že firmy budú chcieť presťahovať svoj biznis za hranice Spojeného kráľovstva, čo však nenájde dlhodobú podporu u domáceho obyvateľstva, tvoriaceho volebnú populáciu. Preto sa aj Brexit bude v čase vyvíjať. Sám trh ukáže, čo je možné „na papieri“ a aká bude realita. Vášne spojené s odchodom a prípravou rôznych scenárov nadobudnú konkrétne kontúry až v okamihu dňa „B“, teda o polnoci z 29. na 30. marca stredoeurópskeho času,“ pokračuje Peter Dosedla.

Vrátia sa Česi, Slováci a ďalšie národy domov?

„Teoreticky môže Brexit podporiť nasýtenie hladných pracovných trhov v strednej Európe. Veľmi však pochybujem o návrate východoeurópskych národov späť do domovských krajín tak, ako to avizovala napríklad česká alebo slovenská vláda. Poľská vláda je v tomto smere úplne skeptická, maďarská skôr neutrálna. Ak v minulosti odchádzali konkrétne Česi alebo Slováci za prácou ako lacná pracovná sila, tieto rozdiely v posledných rokoch skoro zanikli. Odchod za prácou je skôr vecou rovných šancí. V súvislosti s Brexitom možno podľa môjho názoru skôr očakávať zmeny hlavných migračných smerov a presmerovanie tokov do západnej Európy a na juh,“ uzatvára Peter Dosedla z Manuvie.

Bez cudzincov to pôjde len ťažko

Čistá migrácia do Británie v období od júna 2017 do júna 2018 (teda počet tých, ktorí do Británie vstúpili znížený o počet osôb, ktoré zase z Británie odcestovali) predstavovala 273 000 osôb a od konania referenda v roku 2016 má klesajúcu tendenciu. Celkový počet obyvateľov z krajín EÚ žijúcich vo Veľkej Británii v roku 2017 bol 3,7 mil. osôb, z toho 45 % zo „starých“ členských štátov. Ostatní ľudia prišli z tzv. E8, teda ôsmich štátov z regiónu strednej a východnej Európy pričlenených k EÚ v roku 2004 a z tzv. E2, teda Rumunska a Bulharska, ktoré boli k únii pripojené v roku 2007.

Ľudia z nových členských štátov prichádzajú do Británie hlavne pracovať. Plných 80 % má zamestnanie, spravidla dohodnuté dopredu. V priemere pracujú za nižšie platy (podľa národného štatistického úradu je medián hodinovej mzdy ľudí z „východnej Európy“ približne 8 libier, oproti viac ako 12 librám, ktoré berú za hodinu práce ľudia zo starých členských krajín EÚ). Aj napriek tomu sú pre britské hospodárstvo ťažko postrádateľní – pracujú totiž často na pozíciách, ktoré Briti už nechcú, napriek tomu sú ale tieto práce potrebné. Takmer štvrtina pracuje v potravinárstve, nasleduje obchod a logistika, pohostinstvo, spracovateľský priemysel, stavebníctvo a služby. Aj napriek nízkym mzdám zaisťujú pozitívny tok platieb do britskej štátnej pokladnice – na daniach odvedú viac než prijmú na dávkach. Až čas ukáže, či sa britská vláda skutočne uchýli k reštrikciám.

Zdieľať na Facebooku

Pokračujte v čítaní